Prírodné sladidlá: rafinovaný cukor (časť 3.)

Rafinovanosť nie je rafinácia 

Pamätáte sa ešte na tie detské časy, keď mama poslala otca do obchodu kúpiť cukor? A on sa nepýtal aký, pretože v tej dobe existoval proste cukor, biely rafinovaný cukor. A nikomu to nevadilo. Potom však prišiel niekto, a šikovný marketér to bol, s novým „zdravším“ nerafinovaným cukrom. A mnohí z nás si slovo rafinovaný spojili s ropou… A tá nie je zdravá…. A tak uverili, že rafinovaný cukor je nezdravý. A ten nerafinovaný, že je zdravý. Pravda je taká, že zdravý nie je ani jeden. A pravda je ešte niekde inde. 

Rafinácia je technologický postup, jeden z mnohých krokov pri výrobe cukru. Rafinácia v preklade znamená čistenie. Podstatou rafinácie cukru je priblížiť sa k získaniu 100% sacharózy. Čo sa rafináciou (čistením) odstraňuje sú zbytky matečného sirobu, ktorý sa prilepil na povrch kryštálu surového cukru. A robí sa to tak, že sa kryštály hnedého cukru ostrekujú čistou vodou alebo roztokom cukru. Jedná sa teda o fyzikálny proces bez použitia chemikálií. Výživový rozdiel medzi rafinovaným a nerafinovaným cukrom je žiadny. Čo je však rozdielne, je paradoxne cena. Kedy cukor, ktorý prešiel finančne náročnejším technologickým procesom (rafinovaný – biely) je lacnejší. Ale to je už len výsledok dobrého marketingu výrobcov hnedého cukru.