Môj príbeh

„Zo všetkých lások najúprimnejšia je láska k jedlu.“  George Bernard Shaw

Vstup do sveta výživy

Všetko to začalo v mojich štrnástich rokoch, keď sme sa s kamarátkou dostali ku prvým knihám o výžive. Jednou z nich bola „Skinny Bitch“ a už len podľa názvu si môžete domyslieť jej obsah a dôveryhodnosť informácií. Svoju úlohu kniha splnila a iskru vo mne zapálila. V tej chvíli som však ako pubertiačka vzbĺkla kvôli otázke etiky chovu zvierat. Prekvapivo na svoj vek som rýchlosťou blesku prešla na vegetariánstvo. Vtedy akoby sa pred mojimi očami odostrela clona a ja som sa dostala do sveta potravín. Oboznamovala som sa so základmi výživy, fyziológie ľudského tela, chémiou potravín, psychológiou stravovania. Začalo ma to baviť. Jedlo bolo všade. Na raňajky, na desiatu, v školskej jedálni, v reštaurácii, v obchode v regáli  aj na nákupnom páse, na výlete, na dovolenke, na internete, s kamarátmi, s rodinou. Tak som sa zamilovala do jedla. Stretávala som sa s rôznymi názormi a postojmi. S niektorými som sa stotožňovala, s inými menej. Narážala som aj na protichodné informácie. Zaujímalo ma, ako to všetko je a často som si kládla otázku prečo a ako? Tu som sa začala prvýkrát pohrávať s myšlienkou štúdia výživy.

Všetko s mierou

Záujem o jedlo vo mne každým mesiacom narastal. Tento záujem v sedemnástich rokoch prerástol do problému s príjmom potravy a ja som sa postupne začala orientovať aj v pro-ana blogoch. Našťastie som si ešte v počiatkoch uvedomila riziko a situáciu, do ktorej sa môžem veľmi rýchlo dostať. Vtedy som si povedala: „Alebo začneš normálne jesť, alebo do toho spadneš.“ Rozhodla som sa správne a v ten istý moment som si uvedomila, že veľa dievčat sa nerozhodlo tak ako ja. Krátko na to nasledovala voľba štúdia na vysokej škole a tá moja bola jasná: odbor Nutričná terapia, Univerzita Karlova v Prahe.

Nutričná terapia

Štúdium výživy na lekárskej fakulte v prvom rade znamenalo spoznať ľudské telo a jeho fungovanie. V prvom ročníku ma pekne potrápila ale aj pobavila anatómia. Pamätám si napríklad, že v študovni sme si chodili ku okienku požičiavať kosti namiesto kníh. „Jeden femur Vás poprosím.“ Neobišli ma ani iné menej zábavné – nemenej zaujímavé predmety ako patológia, patofyziológia či psychológia nutričného poradenstva. 

Technológia potravín

Už krátko po nástupe na vysokú školu som sa začala vnímať názory laickej verejnosti o správnom stravovaní. Všetko sa to ešte viac zamotalo s nastávajúcim záujmom o výživu. Na trhu sa začali objavovať samozvaní experti.  Najhoršie však bolo, že informácie, ktoré svojim klientom poskytovali boli neúplné, zavádzajúce a „hrajúce poradcom do kariet.“ Čím dlhšie som túto situáciu sledovala, tým viac som bola presvedčená,  že sa od takýchto ľudí chcem odlíšiť. Tak som prijala výzvu a rozhodla som sa pre štúdium odboru Technológie potravín na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. Štúdium pozostávalo predovšetkým z potravinárskej chémie, fyzikálno-chemických procesov úpravy potravy či mikrobiológie. Svoju odbornú špecializáciu som absolvovala so zameraním na technológiu a chémiu sacharidov a obilnín. Pri štúdiu dvoch škôl súčasne som sa stala študentom na plný úväzok. Zistila som, aké je to pracovať 12 hodín denne zadarmo. No zadarmo to úplne nebolo, stálo ma to ešte všetok môj voľný čas. Ten som dosť trávila aj v laboratóriu, kde som ako doma, začala nosiť už aj papuče. Laboratórnu kávu som si varila ako inak filtrovanú, alebo filtračnú? 

Naty Nutritionist
Ako doma

NTK? Čo to je za klub? 

A kamarátom som počas piatkových večerov musela vysvetľovať, že NTK, kde sa práve nachádzam, nie je žiadny hudobný klub, ale Národní technická knihovna.  Aj keď občas sa tam nejaký koncert odohral. Vtedy každý študent vďačne pribehol  ako si môžete všimnúť na obrázku. A že nás tam bolo dosť…

Národní technická knihovna

Hrdá študentka

Vyslúžila som si dokonca prezývku Akadémia vied, to bola jedna zo študovní, kam som sa dočasne presťahovala. Každé ráno pri vstupe som pociťovala hrdosť, že som súčasťou tejto akademickej spoločnosti. Študovňa Akadémie vied je pre mňa do dnešných dní srdcovkou.  

Na čo som za šesť rokov prišla

A stálo mi to všetko za to? Samozrejme!  Zistila som napríklad, že výživa a potravinárstvo sú dve rozdielne vedecké oblasti. Každá funguje nezávisle od tej druhej ale zároveň sa preplietajú, ovplyvňujú a vytvárajú sieť informácií tak komplexných. Čím dlhšie sa zdraviu, stravovaniu a potravinám venujem, tým viac ma fascinujú. S odstupom času musím skonštatovať, že všetky rozhodnutia vedúce k výžive boli v mojom živote tými správnymi.