Potravinové alergie

Alergia je v súčasnosti najrozšírenejšou chronickou chorobou v Európe. Štatistiky hovoria, že až 150 miliónov Európanov trpí na nejaký typ alergie. Z toho 7 miliónov ľudí je postihnutých práve potravinovou alergiou. Odhaduje sa, že do roku 2025 bude až jedna polovica Európskej populácie postihnutá nejakým typom alergie. Predpokladá sa tiež, že až jedna polovica alergií a intolerancií je nesprávne diagnostikovaná alebo liečená.

Čo spôsobuje zvýšený nárast prípadov?  Jednou z teórií, o ktorých sa hovorí je “teória hygieny”  – prehnaná hygiena súčasnej doby vedie k tomu, že imunitný systém nerozlišuje medzi neškodným a škodlivým iritantom. Iné teórie hovoria o zvýšenom znečistení životného prostredia, urbanizácii, industrializácii a klimatických zmenách.

Potravinová alergia

Potravinová alergia sa môže vyskytnúť už v detstve, v dospievaní ale aj v dospelosti. Má dopad na kvalitu života jedinca, študijné výsledky, kariérny postup či osobný rozvoj.  Mnohí nedokážu podávať plnohodnotný výkon v bežných pracovných podmienkach.

U alergie na jedlo hovoríme o zvýšenej citlivosti (hypersenzitivite) ľudského organizmu na potravinu alebo jej zložku = alergén. Delíme ju na pravú alergiu (imunitne podmienenú) a nepravú alergiu – intoleranciu (nealergickú hypersenzitiviu).

Pravá alergická reakcia

  • Potravina je spúšťačom reakcie imunitných buniek, ktoré produkujú zvýšené množstvo IgE               protilátok.
  • IgE protilátky sú za normálnych okolností produkované za účelom boja proti látkam cudzím             ľudskému telu.
  • Vyprodukované IgE protilátky sa potom pripoja ku iným imunitným bunkám – mastocytom,             ktoré sa nachádzajú na koži, v nose, v pľúcach alebo v sliznici čreva
  • U alergických osôb ktoré majú zvýšenú citlivosť na alergén sa spúšťa alergická reakcia
  • Potravinový alergén interaguje s IgE protilátkami na povrchu mastocytov , ktoré do okolitého           prostredia začnú vylučovať histamín alebo heparín.
  • Tieto dve látky môžu spôsobovať napríklad svrbenie, zápal alebo opuch slizníc a prehnaná              reakcia organizmu môže viesť až k tzv. anafylaktickému šoku.

Prejavy potravinových alergií

Prejavy alergie sa objavujú do niekoľkých minút až 48 hodín. Postihujú rôzne orgány a orgánové sústavy

  • Ústa: svrbenie, opuch
  • Oči, nos: opuch očných spojiviek, svrbenie, začervenanie, kýchanie, nádcha, upchatý no
  • Tvár: opuch pier, očných viečok, uší, líc
  • Poruchy dýchacích ciest, tráviaceho trakt
  • Kožné prejavy: rôznorodé

Čo nám pomáha pri diagnostike potravinovej alergie

  • Klinická história pacienta – kladenie cielených otázok o zdravotných ťažkostiach typických pre       potravinové alergie
  • Klinické vyšetrenie – vyšetrenie slizníc, kože a celkového stavu pacienta
  • Test na detekciu potravinovo špecifických IgE protilátok: Skin prick test alebo laboratórne                 vyšetrenie krvi 

Eliminačno-expozičný test (EET)

Pri podozrení na potravinovú alergiu ale aj pre jej potvrdenie pri pozitívnych výsledkoch testovania prichádza na rad eliminačno-expozičný test (EET). Jeho princípom je na dva až štyri týždne vylúčiť z jedálnička potravinu alebo skupinu potravín, ktoré boli testom potvrdené alebo u nich existuje podozrenie na alergiu. Sleduje sa zmena či vymiznutie príznakov. Následne sa do jedálnička riziková potravina opäť postupne a v malom množstve zaraďuje až do momentu, kedy sa symptómy opäť prejavia. Ak sa symptómy neprejavia ani v prípade opätovného zaradenia potraviny v normálnych dávkach, dá sa povedať, že organizmus potravinu znáša.

Jednou z možností vykonania eliminačno- expozičného testu je zaslepený test, kedy pacient netuší, či sa v jeho jedálničku alergén nachádza alebo nie.

Ako žiť s potravinovou alergiou? Nastavenie diéty

Po diagnostikovaní alergie sú základom sekundárnej prevencie informovanosť a edukácia pacienta. Nasleduje nastavenie a dodržiavanie diéty s vylúčením rizikových potravín.  V priebehu času sa diéta adaptuje a to z dvoch dôvodov:

  • Môžu sa vyskytovať nové alergie prípadne tie staré miznúť. Kvôli tomu musia byť pacienti, predovšetkým v detskom veku ambulantne opätovne kontrolovaní a testovaní.
  • Potreby pacienta sa s časom menia (dospievanie, tehotenstvo, kojenie, staroba) a preto je dôležité zabezpečiť dostatočný energetický príjem rovnako ako primerané zastúpenie všetkých nutrientov v strave.

     

    Pri nastavení diéty by mal byť pacient edukovaný a poučený o tom, ako svoju diétu zvládať a ako predchádzať nedostatočnému príjmu živín.  U kojencov s potravinovou alergiou sa odporúča kojiť štyri až šesť mesiacov, pozor však na pozostatky alergénov z potravy matky v materskom mlieku. Prispôsobiť diétu je vo všeobecnosti celkom náročné. Aby bola diéta plnohodnotná, pestrá a prispôsobená individuálnym potrebám pacienta, je dobré, aby bola vytvorená a vedená výživovým špecialistom. 

    Okrem toho je na mieste naučiť pacienta správne rozumieť a čítať potravinové obaly.

    Vyhnete sa tak prípadnej konzumácii nevhodnej potraviny obsahujúcej alergén. Tiež je potrebné dávať pozor na skríženú kontamináciu pri spracovaní a príprave pokrmov. O riziku skríženej kontaminácie pri varení by teda mal vedieť a byť poučený o správnej manipulácii s potravinou aj starý rodič, či zamestnanci školskej jedálne.

    Ako varenie a príprava jedál ovplyvňuje potravinovú alergiu?

    Vo všeobecnosti platí, že spôsob spracovania jedla neovplyvňuje prejavy , ktoré potravinový alergén vyvoláva. To či uvaríte kravské mlieko ako zmrazíte rybie mäso, nemá vplyv na proteíny/ alergény, ktoré sa v jedle nachádzajú a vyvolávajú alergickú reakciu.

    Avšak výnimka potvrdzuje pravidlo. Táto výnimka nastáva u ľudí, ktorí sú alergickí na peľ brezy a tráv. To znamená, že väčšina ľudí, ktorí trpia alergiou na peľ môžu bez problémov zjesť uvarené (tepelne spracované) jablko, ale nie jablko surové.

 Vedeli ste že?

“Až 70 % potravinových alergií môže byť prepojených na alergiu na peľ = krížová reakcia”

 

Označenie alergénov na potravinových obaloch

Potravinové právo EÚ stanovuje povinnosť poskytnúť spotrebiteľom informácie o alergénnych látkach a potravinách, ktoré boli použité pri výrobe potraviny. Tieto informácie nájdeme napísané na obaloch potravín. Požiadavky pre označenie platia aj pre reštaurácie, nemocnice, jedálne a ostatné zariadenia spoločného stravovania. Táto informačná povinnosť sa vzťahuje na 14 potravinových alergénov, ktoré sú najčastejšou príčinou alergických reakcií.

Vedeli ste že?

“Potravinové alergie spôsobuje viac než 120 potravín?”

Alergia na aditívne látky

Okrem alergie na potraviny sa v populácii objavujú aj alergie na potravinové aditíva. Patria tu azotové farbivá či konzervačné látky – sulfity a benzoovoá kyselina, dochucovadlo glutamát sodný, umelé sladidlo aspartam. Vyskytujú sa tiež alergie na potravinárske plesne na výrobku plesnivých syrov či pivné kvasinky.

“Môže obsahovať “

Na niektorých potravinách nájdete v zozname ingrediencií slovné spojenie  napríklad “môže obsahovať.” Toto označenie nie je povinné, avšak výrobca ho z vlastnej iniciatívy môže na výrobok napísať. Používa sa v tom prípade, že v prevádzke, kde sa potraviny vyrábajú, sa spracúvajú aj alergénne potraviny, ktoré môžu výrobok pri procese výroby skrížene kontaminovať.

Ak sa napríklad mliečna čokoláda vyrába v závode, kde sa vyrába aj čokoláda oriešková, výrobca uvedie na obal mliečnej čokolády “môže obsahovať stopy orechov.”

Máte aj vy skúsenosti s alergiami? Ako sa vám vaša alergia prejavuje? Alebo patríte medzi tých šťastných, ktorých alergia alebo aspoň jej prejavy obchádzajú?